Zuzana Kronerová: Je ťažké predstaviť si, ako žili Rómovia v minulom storočí. Elena Lacková to opísala priamo a pritom pôvabne

8 apríla, 2026

Veľmi nás teší, že kniha Eleny Lackovej Narodila som sa pod šťastnou hviezdou má u vás od vydania taký veľký úspech. Koncom minulého roka sme vydali už jej tretiu dotlač, opäť s novou obálkou, o dizajn ktorej sa aj tentoraz postaral ilustrátor Robert Gabris. Kniha bola dlho vypredaná, takže ak ste na ňu čakali aj vy, teraz je čas si ju doplniť do svojej zbierky a objednať na www.brak.sk.

Už budúci mesiac si okrem písanej formy budete môcť vypočuť aj audioknihu, ktorú nahovorila herečka Zuzana Kronerová. Pri nahrávaní sme sa jej spýtali aj niekoľko otázok o knihe. A prezradila nám aj to, ako sa zoznámila s Milenou Hübschmannovou, ktorá toto rozprávanie spracovala.

Prečo by si podľa vás mali ľudia prečítať alebo vypočuť knihu Narodila som sa pod šťastnou hviezdou?

Kniha ma veľmi zaujala a rozhodne ju odporúčam. Je veľmi pôvabne napísaná, opisuje celý rómsky kolorit, atmosféru života v rómskej osade, ich zvyky. Je veľmi napínavá a dobrodružná, ale samozrejme aj náročná. Elena Lacková bola nesmierne inteligentná a dosiahla veľmi veľa napriek tomu, aký mala ťažký život – tak ako mnoho Rómov, a to nielen v tom období, ale dodnes. Osud Eleny, respektíve Ilonky, bol však nielen ťažký, ale povedala by som aj mnohofarebný, plný peripetií, ale i dobrodružstiev.

Je veľmi ťažké predstaviť si, ako ťažko žili Rómovia jej generácie. Rozprávanie Eleny Lackovej, ktoré zachytila Milena Hübschmannová, nám však o tom prináša realistický obraz.

Keď hovoríme o Elene Lackovej, je zaujímavé a vlastne smutné, že ju u nás na Slovensku ľudia dlhé roky vôbec nepoznali. Poznali ste autorku a jej príbeh vy?

O Elene Lackovej som počula už dávnejšie, hoci si presne nepamätám, kde a kedy som o nej čítala. Je však škoda, že sa verejnosť o jej príbehu dozvedá až v posledných rokoch, keď po mnohých rokoch kniha vyšla prvý raz v slovenčine.

Mala som však tú česť poznať Milenu Hübschmannovú, romistku, ktorá toto rozprávanie Eleny Lackovej spracovala. Spoznali sme sa v roku 1977, kedy slovenský režisér Dušan Hanák nakrútil film Ružové sny odohrávajúci sa v rómskej osade. Je to nádherný film, príbeh cigánky Jolanky a poštárika Jakuba, akýsi obraz Rómea a Júlie. Hlavnú postavu hrala Iva Bittová, ktorú som ja dabovala do slovenčiny. V dabingovom štúdiu bola s nami práve Milena Hübschmannová ako odborníčka na rómčinu, ktorá jednak spolupracovala na scenári, ale učila nás aj správne vyslovovať jednotlivé rómske vety.

Potrápila vás rómčina pri nahrávaní audioknihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou?

Samozrejme, pri takejto práci si to treba najskôr nacvičiť, v tomto prípade špeciálne tie rómske vety. Musím však povedať, že si pamätám na mnohé rómske vety práve z filmu Ružové sny. Veľmi živo si spomínam, ako nám ich Milena Hübschmannová predrozprávala – a veľmi mi to pri nahrávaní tejto audioknihy pomáha, keďže sa v nej nachádza viacero citátov, krásne rómske porekadlá, múdre porekadlá, fragmenty rozprávok…

O rómskych rozprávkach inak Elena Lacková píše, že sú nesmierne dlhé a komplikované. Spomína na to, ako sa mládež stretávala u jedného pána, ktorý bol veľmi dobrým rozprávačom rozprávok – a hoci ju začal rozprávať dopoludnia, často ani o polnoci nebol na jej konci. To muselo byť niečo úžasné!

Aká ja vaša najobľúbenejšia pasáž z knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou?

Všetky pasáže z knihy sú veľmi pôvabne vyrozprávané. Mám napríklad rada časť o tom, ako sa zoznamovali mladé páry, respektíve ako to vždy dohodli ich rodičia. Keď sa chlapec s dievčaťom zaľúbili proti vôli rodičov, museli ujsť. To sú také dobrodružné pasáže. Elena Lacková tam tiež opisuje, ako mala dvoch alebo troch nápadníkov, ako sa bála, že sa nebude nikomu páčiť, pretože bola výrazne tmavá – hoci to bola veľmi krásna žena. Opisuje to veľmi citlivo.

Kniha však prináša aj aj strašné svedectvá o tom, ako počas Slovenského štátu boli Rómovia proskribovaní, šikanovaní, ohrozovaní na živote. Mali zákaz opúšťať osadu, ak ich chytili, ženám ostrihali polovicu hlavy, mužom na hlave vyholili kríž… Elena Lacková hovorí aj o rómskom holokauste, ako jedna z mála.

Text bol pôvodne publikovaný v newslettri BRAK 24. marca 2026.