Štyri nočné obdobia

autor Jozef Mokoš

14,90 12,67 vrátane DPH

ilustrátorMiloš Kopták

rok vydania2022

jazykslovenský

ISBN978-80-973716-9-2

počet strán320

väzbamäkká

o knihe

Súborné básnické dielo Jozefa Mokoša Štyri nočné obdobia pozostáva zo zbierok Praskanie krvi (1962), Jesenné litánie (1969), Pribúdanie kruhov (1983), Písanie/é do snehu (2002) a sprevádzajú ich ilustrácie od Miloša Koptáka. Súčasťou knihy sú literárno-vedecké reflexie na dielo Jozefa Mokoša, ktoré vyšli v rozmedzí rokov 1961 – 2002.

„Mokošovi sa v jednej jedinej básni podarilo to, o čo sa iní dosť márne pokúšajú v desiatkach básní.“
– Milan Šútovec

„Verím mu a verím jeho poézii. Je taká, akú ju chcel mať. Úprimná, pravdivá a nadovšetko ľudská.“
– Milan Hamada

„Jozef Mokoš by si – popri mojich rečiach – zaslúžil aj päťadvadsať za to, že v poézii nepokračuje, že v nej ďalej nekráča.“
– Mikuláš Kováč

„Spontánny lyrik, básnik s doširoka roztvorenými očami, vnímajúci svet čisto a vrúcne a – iluzívne, jemným a optimistickým básnickým slovom obrusujúci ostré hrany skutočnosti.”
– Ján Štrasser

„V Mokošovej poézii je niečo vášnivé, ale aj detsky dychtivé. Sugestívne pôsobí prudký náboj, extatickosť obrazov, aké by nemohli vzniknúť, keby boli iba chcené a konštruované, musia byť napojené na vnútornú potrebu. Aj vtedy, keď sú smutné, je za nimi zreteľný osobný vklad.”
– Andrea Bokníková

o autorovi

Jozef Mokoš, doc. MgA., básnik, dramatik, autor poézie a prózy pre deti, prekladateľ, filmový herec, bábkoherec, dramaturg, režisér, vysokoškolský pedagóg, sa narodil 11. marca 1941 v Seredi nad Váhom, dnešnej Seredi (okres Galanta). Od útleho detstva žil v Trnave, kde mal jeho otec obchod. Pretože otca ako živnostníka po roku 1948 prenasledovali, rodina sa musela vysťahovať z Trnavy do Liptovskej Štiavničky k matkiným príbuzným, odkiaľ sa neskôr presťahovali do neďalekého Ružomberka.

Po maturite absolvoval odbor bábkoherectvo a dramaturgiu na Katedre bábkarstva Akadémie múzických umení v Prahe (1958 – 1962). Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby ho jeho priateľ básnik Mikuláš Kováč zlákal do Banskej Bystrice, ktorá bola v tých časoch jedným z centier slovenského literárneho života. Nastúpil do Krajského bábkového divadla Banská Bystrica, dnešného Bábkového divadla na Rázcestí. Najskôr v ňom pôsobil ako bábkoherec, potom ako dramaturg, režisér a umelecký šéf a napokon ako riaditeľ. Aj vďaka Mokošovej osobnosti získalo v tom čase divadlo povesť bábkového divadla európskej umeleckej úrovne.  Neskôr odišiel do Bratislavy, kde sa stal dramaturgom Poetického súboru Novej scény. Pôsobil aj v Bábkovom divadle v Žiline ako dramaturg a v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, dnešnom Bratislavskom bábkovom divadle, ako umelecký šéf a dramaturg. 

Debutoval básnickou zbierkou Praskanie krvi (1962). Neskôr posunul svoju básnickú výpoveď od impresie k poznaniu, od poetistického objavovania sveta k chápaniu jeho vnútorných rozporov a bolestí človeka v ňom v Jesenných litániách (1969), ktoré boli v čase normalizácie skartované. V roku 1983 vyšlo nové vydanie debutu Praskanie krvi rozšírené o poému Pribúdanie kruhov. Mokošove súborné básnické dielo doplnené o Písané do snehu vyšlo prvýkrát pod názvom Štyri nočné obdobia v roku 2002. 

Rovnocennou zložkou jeho tvorivých počinov je dramatická tvorba vo všetkých jej rovinách – autorskej, dramaturgickej i režijnej, ktorá sa odlišuje od bežnej divadelnej produkcie. Mokošové eticko-estetické posolstvá sú plné poézie, humoru i intímnej znalosti psychológie detského diváka. Všetky jeho hry sú aj výraznými literárnymi dielami, neustále vstupujúcimi do priestoru básne. Výrazne sa prejavil aj v tvorbe pre deti a mládež. Autor bábkových hier, adaptácií, prekladov hier (ako i mnohých zhudobnených textov) pre divadelné ochotnícke súbory i profesionálne divadlá, v ktorých pôsobil, s jasne formulovaným morálnym akcentom. Detským čitateľom venoval i Vkladnú knižku rozprávok a básničiek (2000) a Vysielanie pre deti (2002). 

V roku 2004 sa stal členom Akadémie humoru Slovenska Kremnické gagy, v roku 2009 jej prezidentom, dnes je jej čestným členom.

Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia, okrem Prémie Slovenského literárneho fondu za Praskanie krvi (1962) Divadelnú cenu za rok 1975 za tvorivý dramaturgický prínos pri medzinárodnej koprodukučnej inscenácii Jánošík, Cenu VÚB a Spolku slovenských spisovateľov za knihu pre deti Vkladná knižka rozprávok a básničiek (2000). Za hru Jánošík? Jánošík! Jánošík... získal Cenu Stana Radiča na európskom Festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2010. V roku 2014 získal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla.

Na docenta Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa habilitoval roku 1992, kde dodnes vyučuje na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty dramaturgiu a vedie seminár autorskej tvorby.