Mrazivý januárový deň. Do kampusu na úpätí hôr prichádza žena, aby sa stretla s niekým, koho nevidela celé roky. Akú cestu treba prejsť, aby mohol človek vysloviť: „Choď v pokoji“?

Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si vybaví mečiarizmus, vybuchujúce autá, výpalníkov, mafiánov, skínov a všadeprítomné násilie. A niekto iný len vlastného otca, ležiaceho v izbe presiaknutej pachom stareckého moču, človeka bez minulosti aj budúcnosti.  V tejto intímnej sonde sa…

Aj napriek očakávaniam, muži nie sú v týchto poviedkach vždy zápornými postavami, niekedy sú len trošku nasupení, inokedy sú vyslovene bukolicky idylickí a raz sa jeden dokonca zmení na ženu, pričom ani ženy, bez ohľadu na očakávania, nie sú stvárnené idealisticky.

Beštiáre odnepamäti neslúžili len ako zoznam magických tvorov, ale aj ako alegorické sprostredkovanie morálneho ponaučenia prostredníctvom zdesenia a pohoršenia.